14. 11. 2015

Praveká Orchidea - v Európe spôsobila nákupnú horúčku


Popularita v Európe
S rozvojom vzdelania v čase priemyselnej revolúcie v Európe rástla aj túžba po poznaní. Elektrické osvetlenie na uliciach, početné technické objavy, prvé poštové známky, správy posielané cez telegraf, to všetko sprevádzalo život v 19. storočí.

Obdiv a zvedavosť v ľuďoch vyvolávali aj prírodné skvosty a neznáme kvety Južnej Ameriky neboli výnimkou. Potom, čo do prístavu priplávali prvé zásieky rozkvitnutej Orchidey, obyvatelia západnej Európy ostali nadšení. Zaujali ich jej farby a tiež dokonalá symetria ľavej a pravej polovice.

Hodnota Orchidey časom natoľko vzrástla, že dopyt po nej vytvoril naozajstnú horúčku. Pribúdalo odvážlivcov prezývaných „hľadači orchideí“, ktorých vidina rýchleho zárobku zlákala na more. Nebezpečná cesta do vzdialených kútov sveta sa z času na čas končila úspechom a mnohé druhy, ktoré dnes poznáme, nesú práve mená tychto dobrodruhov. Očarenie exotickou rastlinou sa nevyhlo ani obľúbenej panovníčke Británie, kráľovnej Viktórii.  Pestovaním a krížením orchideí kráľovského dvora poverila Fredericka Sandera - jeho meno je dodnes s orchideami neodlúčiteľne späté.

Rastlina z praveku
Nájdené skameneliny prezrádzajú obdobie, počas ktorého sa orchidea vyvinula do podoby akú poznáme dnes – bolo to približne pred 100 miliónmi rokov, v čase, keď zem obývali dinosauri. Oproti dnešným dňom panovalo na zemi teplejšie podnebie bez polárneho ľadu a hladina mora bola tiež vyšsia. Dovtedy pospájané kontinenty sa začínali rozchádzať. Mnohé z pravekých druhov zvierat a rastlín sa kvôli meniacim sa podmienkam nezachovali, to ale neplatí pre orchideu. Do dnešného dňa sa, práve naopak, prispôsobivá rastlina rozšírila na viaceré kontinenty kde ju nájdeme žiť na stromoch, skalách, v tropickom pralese, na lúkach ale aj vo vysokých horách.

Jungle Dreaming

Rozmanité druhy
Na svete existuje viac ako 30 000 rôznych druhov orchideí. Ich vzhľad a farby sa prispôsobili lákaniu rozdielneho druhu hmyzu v konkrétnej oblasti v ktorej žijú. Ten prenáša peľ z jednej rastliny na druhú a umožňuje ich rozmnožovanie. Medzi toľkými druhmi nájdeme veľkú rozmanitosť farieb ale aj veľkostí. Najväčšia spomedzi nich dorastá do výšky 2,5 metra, pričom zatiaľ najmenší nájdený druh meria okolo dvoch milimetrov.  Existuje mnoho zaujímavých druhov:

Vanilka
Málokto by povedal, že obľúbená príchuť pudingov či zmrzliny je vyrábaná z druhu orchidey. Popínavej rastline pochádzajúcej z Mexika robia v prírode oporu stromy po ktorých sa šplhá. Pri kvasení jej plodov vzniká voňavá látka, Vanilín.

Dracula vampira
Jej domov je nemenej tajomný ako vzhľad -  žije iba na jednom mieste a tým je úpätie aktívnej sopky Pichincha v juhoamerickom Ekvádore. Rastlina objavená v 19. storočí dáva prednosť chladnejšiemu podnebiu aké je pre výšku okolo 2000 m.n.m. typické. Veľkými čiernymi listami rozhodne nechce nikoho strašiť, práve naopak. Ich podobnosť s hubami jej pomáha prilákať dostatočný počet hmyzu.

Biela volavka
Pecteilis radiata je prezývaná „biela volavka“ kvôli jej nápadnej podobe na dlhonohého vtáka žijúceho v blízskosti riek. Rastie v Ázii na vlhkých trávnatých plochách. Je tiež jednou z najznámejších japonských orchideí. Jej vzhľad je krásny, no dopestovať ju dlhšie obdobie je vraj mimo jej domovských krajín náročné.

Starostlivosť o orchideu
Opatrovanie orchidey záleží od jej konkrétneho druhu. Rôzne druhy potrebujú rozdielne množstvo vody a tiež iné stanovisko, preto jednotný návod ako sa starať o orchidey neexistuje. Tie druhy, ktoré sa zvyčajne pestujú v našich domácnostiach budú kvitnúť na severnej alebo východnej strane, pri teplote vyššej ako 18 °C. V čase keď nekvitnú postačí všetkým orchideám iba málo vody.

Zdroje:
http://www.flowerweb.com/en/article/190242/15-Amazing-Facts-About-Orchids
http://oregonorchidsociety.org/education/orchid-history
http://www.sandersorchids.com/

11. 11. 2015

Tajomný lesk čokolády

Keď už bolo rozhodnuté, že honosná svadba spojí dve veľké krajiny – Francúzsko a Španielsko, Ľudovítovi XIV. prišiel od španielskej princeznej vzácny dar.  Písal sa rok 1643, keď v krásne zabalenej truhlici našiel lahodnú čokoládu... 

Bohatstvo ukryté v džungli
Hustý prales, ktorý obklopuje kakaovníky v mexickom vnútrozemí, sa rozprestiera neďaleko oceánu. Vďaka častým zrážkam a vlhkému vzduchu väčšinu územia zaberá tropický prales. Hlboká džungľa plná opíc a papagájov sa pravdepodobne veľmi nezmenila od času, keď tu kráčali Olmékovia - starovekí indiáni medzi vlhými listami hľadali plody kakaovníka, aby si neskôr pripravili chutný kakaový nápoj. Kakao pražili a miešaním s vodou, vanilkou, prípadne chili z neho vyrábali vzácny tekutý krém. Takto pripravenej čokoláde pripisovali povzbudzujúce účinky a verili, že prispeje k dobrej nálade. Hnedú hmotu tiež považovali za afrodiziakum a spájali ju s nadprirodzenými silami. Aj to sú dôvody, pre ktoré kakaovníky dokonca cielene vysádzali, to všetko ešte pred naším letopočtom.

Cacao  
Kakaovník
Nízky strom s plochými listami potrebuje pre svoj rast vlhké prostredie a veľa dažďa. Darí sa mu iba v tropickom podnebí v okolí rovníka – v rovníkovej Amerike, Afrike a Ázii. Vysádza sa v tieni vysokých stromov, ktoré ho chránia pred slnkom. Z ktorej časti sa vyrába kakao? Kakaovník sa pestuje kvôli plodom, tie počas dozrievania menia farbu od zelenej cez oranžovú a červenú. Merajú okolo 20 centimetrov a ukrývajú semená prezývané kakaové bôby. Vzhľad semien vo vnútri by sa dal prirovnať k mandliam.

Seaside  
Výroba sladkej pochúťky
Semená vybrané z plodov kakaovníka najprv kvasia. Pestovatelia rozvážajú semená kakaovníka do celého sveta na ďalšie použitie, pred cestou ich preto sušia najčastejše na priamom slnku. Výrobcovia čokolády ich upražia a podľa vlastného receptu obyčajne pridajú mliečny prášok a cukor. 

Príchod do Európy
chocolate ganache

Keď španieli v 16. storočí obsadili Mexiko, okrem novej zeme získali prístup aj k rôznym jedlám, ktoré predtým nepoznali. Španielska šľachta sa tešila práve z jednej dovezenej potraviny, tou bolo kakao. Čokoláda sa tak hneď stala symbolom luxusu a bohatstva. Vplyvné španielske rodiny dokázali celé jedno storočie utajiť „čokoládový sen“ pred zvyškom Európy. To sa zmenilo v čase, keď si politická situácia vyžadovala výhodné svadby medzi kráľovskou rodinou Španielska a Francúzska...

Zdroje
http://www.history.com/news/hungry-history/the-sweet-history-of-chocolate

6. 11. 2015

Papillon, Pekinéz, Chrt, Basenji a krajiny, z ktorých pochádzajú


Francúzsko, Papillon
Pôvodom európsky psík je snáď najznámejším doplnkom v lone šľachtičných na renesančných obrazoch dnes vystavených vo francúzskych múzeách. Miláčik vyššej triedy bol vždy plný elánu, rýchlo sa pohyboval a vlastné územie ochraňoval veľmi svedomito. Aj preto reaguje na ostrý zvuk hlasným štekaním a to býva dôvodom, prečo ho uprednostňujú ľudia vlastniaci záhradu alebo rodinný dom. Navyše rád behá po vonku. Jeho vzhľad je veľmi nápadný a preto si ho ťažko pomýliť s iným plemenom - pre jeho uši dostal vo francúzštine meno papillon, v preklade motýlik.

Papillon

Čína, Pekinský palácový psík
Maličké plemeno je vhodné do bytu, čo je určite výhodou v meste odkiaľ pochádza - dnešný Beijing je jedným z najľudnatejších miest na svete. Podľa čínskej legendy má za jeho vzhľadom stáť láska medzi levom a opicou. Kedysi dávno lev poprosil patróna zvierat aby ho zmenšil na veľkosť opičky, ale zachoval jeho levie srdce a povahu. Leví pes, ktorý je plašiteľom zlej energie, sa spomína už v ôsmom storočí. V minulosti bol uctievaný ako posvätný, preto ho mohli vlastniť iba členovia čínskej kráľovskej rodiny. Navyše ľudia, ktorý nepatrili medzi šľachtu sa museli vznešenému psíkovi klaňať.


pekingese face

Egypt, Anglický chrt
Štíhla postava dnešného chrta sa našla vytesaná v hrobkách faraónov, ktoré majú pochádzať už z obdobia okolo 3000 p.n.l. Ak sa okolo starovekého plemena niečo mihne, rozbehne sa a človek by mu iba ťažko stačil. Hlavným dôvodom, pre ktorý týchto psov ľudia vyšlachtili je rýchlosť a rozbehnutí dokážu dosiahnuť 50 kilometrov za hodinu. Na rozdiel od iných plemien lovia očami a do diaľky vidia výnimočne dobre. Najrýchlejší pes na svete ľahko rozpozná pocity v ľudskom hlase a svojho pána rešpektuje ak podľa hlasu rozpozná, že je vodcom svorky.


Suki 1

Kongo, Basenji
Prvými, ktorí obývali povodie Africkej rieky Kongo boli príslušníci kmeňa Pygmejov. Kmeň typický nízkym vztrastom sa prispôsobil prírode v okolí rovníka. Okrem toho, že príslušníci kmeňa pestovali tropické plodiny, obživu im zabezpečoval aj lov a svojim citlivým čuchom im pomáhal Basenji. Okrem toho ľudí vedel varovať pred nebezpečnými zvieratami, ­ ale prekvapivo nie štekaním, hlasivky naň nemá prispôsobené. Miesto toho dokáže zavíjať a vydávať rôzne iné zvuky. Napriek tomu, že človeku robí spoločnosť už niekoľko tisícročí, v Európe je stále pomerne neznámy.
Zdroje
www.akc.org/dog­breeds/pekingese/detail/
www.dogbreedinfo.com
japanesedogs.bulldoginformation.com/
www.dogsindepth.com
www.dogbreedinfo.com

Kajmanské ostrovy a Ostrov klokanov - čo prezrádza ich názov?


Kajmanské ostrovy
V slnkom zaliatom Karibiku sa medzi ostrovmi Jamajka a Kuba nachádzajú v mori ďalšie tri menšie ostrovy, Kajmanské. Spolu viac ako 50 000 obyvateľov žije v obklopení plytkej priezračnej vody – tá sem láka turistov z celého sveta. Spoločný názov exotických ostrovov pochádza z indiánskeho slova pre krokodílov, “Caimanas”, ktorí tu kedysi žili. Keď sa britský námorný kapitán Francis Drake vrátil z cesty do Karibiku v roku 1586,  pre európana neznáme plazy opísal ako veľké jašterice. Bol to práve Kajman, relatívne malý druh krokodíla žijúceho v strednej a južnej Amerike. 

Tieto ostrovy v Karibiku v šesnástom storočí objavil Krištof Kolumbus počas svojej štvrtej cesty smerom do Ameriky. Keď dorazil k pieskovým plážam, netrvalo dlho kým zistil, že ľudia ostrovy neobývajú. Pekné tropické počasie si zato užívali iný obyvatelia - korytnačky - na pobreží ich vraj videl tisíce. Tie tu žijú dodnes v hojnom počte a spolu s nimi rôzne druhy vtákov a malých plazov.


Caiman

Ostrov klokanov
Pred 15 000 rokmi bol ešte súčasťou južnej Austrálie, no od tej ho neskôr oddelila stúpajúca voda mora. Kamenné nástroje, ktoré sa na Ostrove klokanov našli, dokazujú prítomnosť domorodých kmeňov - tie tu žili pravdepodobne ešte v dobe, keď bolo toto územie s dĺžkou 150 kilometrov spojené s pevninou. V roku 1802 k brehom aj so svojou posádkou doplával Matthew Flinders. Britská vláda ho sem vyslala, aby preskúmal čo všetko sa na jej teritóriu nachádza. Potom, ako kapitán zbadal veľké skupiny klokanov, ktorí tu dodnes žijú, dal neznámemu ostrovu meno klokaní. Skákajúcich bylinožravcov na ostrove nič neohrozuje a aj preto sa pohybujú pomalšie ako ich príbuzní v iných častiach Austrálie.

Snack time

Zdroje
http://www.australiantraveller.com/kangaroo-island/10-unusual-kangaroo-island-facts/
http://www.cmlor.com/blog/cayman-islands-did-you-know-3/
http://www.reptilepark.com.au/animalprofile.asp?id=222
https://www.kangarooislandodysseys.com.au/kangaroo-island/kangaroo-island-history/
https://en.wikipedia.org/wiki/Kangaroo_Island
http://www.doe.ky/terrestrial/dangerous-plants-and-animals/
http://www.gov.ky/portal/page?_pageid=1142,1481082&_dad=portal&_schema=PORTAL
http://www.explorecayman.com/caymans-local-animals

Vianočný a Kokosový ostrov – čo prezrádzajú ich názvy?


Vianočný ostrov
Domorodí obyvatelia odľahlej prírody v Indickom oceáne si jazdu na sánkach po zasneženom kopci či horúci škoricový čaj pri vianočnom stromčeku iba ťažko vychutnajú. Vianoce zato oslavujú iným spôsobom. Stretnutie na pláži v prístave, ktorý je zároveň najväčším mestom, sprevádzajú tance a vystúpenia speváckych zborov. Keďže na ulici je príjemných 25°C, sú oblečení v tradičných tanečných kostýmoch z ľahkých materiálov. Ich najbližší “susedia” sú vzdialení takmer 400 kilometrov na sever na ostrove Jáva a ďalší sa nachádzajú v Austrálii viac ako 1500 kilometrov na východ.

Ostrov, ktorého povrch tvorí najmä prales, pomenoval námorný kapitán William Mynors. So svojou loďou v službách Britskej východoindickej spoločnosti brázdil vody Indického oceánu a bolo to práve 25. decembra 1643 keď prišiel k brehom nádherného zeleného ostrova. Aký iný názov by si zaslúžil, ak nie Vianočný?


Kokosový ostrov
Neobývané územie v okolí strednej Ameriky je opradené legendami o pirátoch. A ani tie nie sú úplným výmyslom. Historici odhadujú, že obľúbené miesto pirátov ukrývalo v 16. storočí naozajstné cennosti a to bolo dôvodom prečo ho aj ďalší piráti zvykli prehľadávať. Zopár z tých pokladov, ktoré boli dobre ukryté, sa podarilo objaviť až neskôr - pokladnica plná španielskych mincí či zlaté sošky. Našli sa aj ďalšie nápisy s nevyriešenými nápovedami. Súčasným hľadačom pokladov možno nedajú spať, na ostrov však majú prístup iba správcovia z neďalekej Kostariky, ktorí sa starajú o prírodnú rezerváciu.

Na tomto mieste plnom divokej prírody a vodopádov chceli natáčať film aj tvorcovia Jurského parku, ale povolenie kvôli obmedzenému prístupu na ostrov nedostali. Spisovateľ predlohy, podľa ktorej film točili,  totiž v knihe opisuje fiktívny ostrov plný dinosaurov a uvádza aj jeho vzdialenosť od pobrežia - tá súhlasí iba s jediným reálnym miestom, ktoré sa pravdepodobne stalo autorovou inšpiráciou - Kokosový ostrov. Producenti to ale nevzdali a vo filme predsa nájdeme aspoň zábery z diaľky.

A odkiaľ pochádza jeho meno? O tom, kto prvý doplával na miesto ukryté v Tichom oceáne sa vedú dohady, ale jedno je isté - miestni námorníci tu vysadili rozľahlé palmové plantáže, aby sa počas svojej cesty po mori osviežili kokosovým mliekom, keď pôjdu okolo. Od 16. storočia sa na mapách objavuje ako orechový a neskôr kokosový ostrov.



Zdroje
http://captainjack.tropic-vacations.com/index.php/news/49-the-pirate-treasures-of-cocos-island
https://www.christmas.net.au/about/about-christmas-island.html
http://www.costarica-scuba.com/about-cocos-island/
https://cs.wikipedia.org/wiki/Klokan%C3%AD_ostrov
http://outwardboundcostarica.org/2009/costa-ricas-island-of-pirates-divers-and-dinosaurs/
http://www.pbs.org/wgbh/nova/sharks/island/legends.html

Obávaný Mys dobrej nádeje: vzácna príroda na konci sveta



Túžba po poznaní bájnych orientálnych krajín, ktoré boli v Európe opradené legendami, viedla k hľadaniu bezpečnejšej cesty do Ázie – križovanie kontinentu po súši bolo totiž plné nástrah. Obchodovať s exotickým korením túžili aj portugalci a tak v lete v roku 1487 členovia posádky Bartolomea Diaza položili na palubu zvyšnú výbavu potrebnú k ceste. 

Rozhodli sa dostať do Indie oboplávaním južného pobrežia Afriky. Keďže dovtedy nebolo známe, že by sa taká plavba podarila, neboli pripravení ani na prudké víchrice, ktoré sú pre otvorené more na juhu Afriky typické. Práve tu sa stretávajú dva oceány, Atlantický a Indický. V tejto oblasti ich prudká búrka zaviala ďaleko od pevniny a hladní, vyčerpaní muži presvedčili svojho kapitána, že je načase vzdať sa. Ten súhlasil a po ceste domov ho odmenil krásny pohľad. Ostrý výbežok pevniny do mora, ktorý dnes nazývame mys, svojou sýtozelenou farbou kontrastoval s hlbokým morom naokolo…

Tajomné miesto nazval Cabo Tormentoso (voľný preklad búrkový mys) potom, čo sa do rodného Portugalska vrátil z dobrodružnej cesty dlhej až rok a pol. Do Indie síce nedorazil, no svojou výpravou dokázal, že okolo Afriky vedie cesta do ďalšieho oceánu. Práve to naštartovalo radu objavných ciest. Moreplavci dali prírodnému úkazu neskôr meno Mys dobrej nádeje. Predstavoval nebezpečné miesto, po ktorom ich čaká už len pomerne kľudná cesta až do Ázie...


Kapské mesto
    Námorné objavy dali tiež základy pre vznik Kapského mesta, tretieho najväčšieho mesta Juhoafrickej republiky. Európania tu tovar, ktorý zámerne zobrali na dlhú plavbu, vymieňali s domácimi obyvateľmi za jedlo a vodu. Neskôr približne 50 kilometrov od Mysu dobrej nádeje vznikol prístav a spolu s ním aj, v obklopení nedotknutej prírody, mesto. Čaro mu dodáva najmä prírodný úkaz - osamotená Stolová hora ležiaca priamo medzi mestom a oceánom. Z nulovej nadmorskej výšky prudko stúpa a dosahuje viac ako 1000 metrov. Jej nezvyčajne plochý hrebeň pripomína stôl.


Typické zvieratá a rastliny
penguin

Oblasť južnej Afriky sa po tisíce rokov, tak ako aj dnes, vyznačovala bohatou prírodou, nachádzajú sa tu aj jedny z najstarších nájdených skamenelín dinosaurov. Nájdeme tu hrocha, leva, či geparda a vďaka studeným prúdom z Antarktídy môžeme po pláži neďaleko Kapského mesta vidieť chodiť africké tučniaky - rýchli čiernobieli plavci sú menší, ako tučniaky žijúce v chladnom podnebí, merajú približne pol metra. Miesto, kde sa stretávajú dva oceány je zárukou hojného podmorského života. Navyše, na západnej strane mysu sa pod vodou nachádzajú úplne iné živočíchy ako na východnej a to kvôli rozdielnej teplote oceánov. Oblasť od Stolovej hory v Kapskom meste až po Mys dobrej nádeje patrí do prírodnej rezervácie, tá je kvôli vzácnym druhom rastlín a živočíchov žijúcim iba na tomto území celá zahrnutá na zozname UNESCO.


Zdroje
http://www.newworldencyclopedia.org/
http://www.capetownmagazine.com
http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=mys
www.wikipedia.com

5. 11. 2015

Tento ostrov je ešte zelenší ako ostatné - Zelený ostrov a koraly


Veľká koralová bariéra

Východne od pobrežia Austrálie leží v tropickom mori Veľká koralová bariéra. Dĺžka 2000 kilometrov z nej robí najväčší koralový útes na svete, ktorý údajne možno vidieť z vesmíru. Prírodný útvar vytvorili malé živočíchy s tvrdou schránkou – koraly. 

great barrier reef 3

Žijú v kolóniách a keďže sa ich zvápenatelé schránky ukadajú stále na seba, vytvárajú jeden celok. Obrastajú ich riasy krásnych farieb, tie sú zase potravou pre obrovské množstvo rýb a ďalších živočíchov. Bohatý podmorský život v okolí koralov je vždy vyhľadávaným rajom pre potápačov.

coral reef

Zelený ostrov
Obrovskú koralovú reťaz obklopuje plytké more a malé ostrovčeky, medzi nimi aj Zelený ostrov. Jeho povrch vznikol približne pred 6000 rokmi z nahromadeného piesku, robitých mušlí a úlomkov, ktoré sem vyplavila voda od koralového útesu. Za priaznivých podmienok všetko spevnelo do jedného celku...

Mauritius island 2

Obvod malého kúsku pevniny ležiacej v mori je menej ako dva kilometre. Aj keď celé vnútrozemie pokrýva prales, s názvom Zeleného ostrova prekvapivo nesúvisí. Pomenoval ho James Cook podľa astronóma na palube lode – bol ním Charles Green (z angličtiny zelený). Pomenovať objavené miesto po lodnom astronómovi bolo v tom čase zaužívanou tradíciou. Britský kapitán Cook, preslávený práve objavmi v južnej časti Tichého oceánu, sa na ostrov doplavil v roku 1770 počas svojej prvej cesty do Austrálie a na Nový Zéland.

Zvieratá na ostrove
Egret

Kvôli ochrane vzácnej prírody sa môžu na ostrove používať iba povolené typy chemikálií. Tie zväčša neobsahujú toxické látky a skladujú sa v špeciálnych nádobách, ktoré zabránia ich úniku. Na malom kúsku zeme sa o domov delí až 120 druhov rastlín. Tie, ktoré rastú popri pieskovej pláži sú prispôsobené suchej pôde, ale len o kúsok ďalej nájdeme hustú vegetáciu typickú pre prales. Medzi riasami sa pri brehu schovávajú hlavne mladé rybičky, ale aj veľké korytnačky, ktoré sa vodnými rastlinami živia. Ostrov je tiež vyhľadávaným miestom vtákov, ktoré si oddýchnu a doplnia sily počas sťahovania. Nájdu sa ale aj také druhy, ktoré na tropickom ostrove pravidelne hniezdia.


Zdroje

Recept: Pečené gaštany - výber, kúpa a pečenie


Za oknami panuje jeseň a my sa doma schovávame pred sychravým počasím. K tejto pokojnej atmosfére určite patria aj gaštany. Ako ich pripraviť aj doma tak, aby chutili ako kúpené pri prechádzke mestom?

Chestnut 3

Postup
1. Výber a kúpa gaštanov
Pokiaľ si chceme pochutiť na sladkých upečených gaštanoch je v prvom rade veľmi dôležitý výber. Vhodné jedlé gaštany na pečenie by nemali byť veľmi malé, ale hlavnou požiadavkou kvality je ich lesk. Lesk prezrádza na gaštanoch ich čerstvosť a zrelosť, nech ide o akúkoľvek odrodu. Týmto sa vyhneme kúpe minuloročných, v mrazničke odložených, zásob predavačov. Je dobré dbať aj na to, aby sa nekombinovali pri pečení veľké rozdiely v rozmeroch. Zabráni sa tým prílišné prepečenie menších gaštanov na plechu alebo panvici. Niektoré odrody jedlých gaštanov majú až trojnásobnú veľkosť plodu v porovnaní s inými.

2. Namáčanie vo vode
Pokiaľ gaštany vzhľadom pôsobia mohutne (sú veľké a majú plné oblé tvary) nie je nutné ich pred prípravou namočiť do vody na niekoľko hodín. V opačnom prípade lesklé gaštany namočíme do misky s vodou približne na 5 hodín.

3. Narezanie
Najlepšie je narezať gaštan naprieč vrchným farebne odlíšeným fľakom. Jednoduchším tiež vhodným spôsobom je vykonať rez zvislo na bokoch gaštanu. Najmenej vhodným miestom na narezanie je vrchná časť. Pečením sa zroluje a medzi gaštanom vo vnútri a plechom vytvorí zbytočný priestor.

4. Nádoba na pečenie
Dokonalá chuť gaštanu vznikne jeho prípravou v zakrytom hrnci priamo na ohni, ale samozrejme pečením v teplovzdušnej rúre je chuť porovnateľná a hlavne menej náročná. Aby sa zabránilo vzniku čiernych spálených škvŕn počas pečenia, položíme na plech papier na pečenie. Lepšie je ale použiť starý plech bez papiera, aby sa hrubý obal plodu mohol viac zapiecť dotykom o kovovú plochu.

Chestnuts

5. Pečenie
Narezané gaštany vysypeme na pripravený plech tak, aby sa neprekrývali a pekne ležali vedľa seba. Následne pridáme 1dl vody, aby sa gaštany počas pečenia neusušili a zároveň aj zvnútra dobre prepiekli. Doba pečenia je približne 40 minút v rúre rozohriatej na 200 stupňov v strednej výške. Po 20 minútach pečenia je dobré gaštany skontrolovať a ak sa voda na plechu vyparila, tak gaštany ešte trochu pokropíme vodou a premiešame. Vodu pridávame v malom množstve, aby sa v záverečnej fáze pečenia mohol obal dostatočne upiecť do „chrumkava“.

6. Koniec pečenia
Po 40 minútach pečenia skontrolujeme miernym stlačením stredne veľkého gaštanu z plechu, či už vonkajší obal praská. Ak nie, treba gaštany znova premiešať a nechať piecť. Dávame neustále pozor, aby zvnútra nevyschli. Potom sa síce gaštany ľahko lúpu, ale sú zvnútra tvrdé a nepochutíme si na nich. Gaštany sa snažíme jesť kým sú teplé a ak ich pripravíme viac, tak ich aspoň ako čerstvo upečené olúpeme. Za studena to ide násobne ťažšie hlavne kvôli koži pod vonkajším obalom.

7. Pečenie v hrnci
Pokiaľ budeme pripravovať gaštany v zakrytom hrnci, príprava je v podstate rovnaká. Pridáva sa menej vody v závislosti od veľkosti plochy hrnca. Posledných desať minút pečenia odkryjeme pokrievku hrnca a gaštany občasne miešame drevenou varechou, aby sa z každej strany vytvorili na vonkajšom obale malé upečené čierne škvrny signalizujúce dobré prepečenie.

Šar pej, Dalmatín, Čivava, Shiba Inu a krajiny, z ktorých pochádzajú


Čína, Šar pej
Šar pej, známy svojou pokrčenou kožou, žil po stáročia na čínskom vidieku, kde plnil úlohy ktoré sa naskytli na farme. Preto je aj dnes výborným spoločníkom a strážnym psom rodiny. Šar pej (Shar pei) v preklade do slovenčiny znamená „pieskový kožuch“. 

Okrem tohto zafarbenia je pre neho typický aj jazyk modročiernej farby. Bývalý spoločník farmárov, ktorý pochádza z južnej provincie z dedinky Tai Li, je pomerne veľký a môže vážiť v rozmedzí 20 až 30 kg. Bol vyšlachtený pre život v jednoduchých podmienkach a vie sa prispôsobiť aj životu v byte. Jeho lojálna tvár sa našla zobrazená už na nádobách z roku 206 p.n.l.


Shar pei

Chorvátsko, Dalmatínsky pes
Obľúbené dovolenkové mestá regiónu Dalmácia by mali byť prvým domovom Dalmatína akého poznáme dnes. Nástenné maľby „fľakatých psov“ ktoré pochádzajú z jaskýň v Egypte ale naznačujú, že história tohto plemena je oveľa staršia. Čierno-biele svalnaté psy boli šľachtené, aby vedeli udržať rýchlosť popri vozoch s konským záprahom. Zvládali takto bežať aj dlhé trasy a aj dnes s koňmi vychádzajú veľmi dobre a ľahko s nimi udržia krok. Majú veľa energie, sú hravé, rýchlo sa nadchnú a zle znášajú, ak nemajú čo robiť. Šteniatka týchto výborných bežcov sú biele, škvrny sa im začnú objavovať približne v druhom týždni. 


Dalmatian in the snow

Mexiko, Čivava
Na rozlohe mexického štátu Chihuahua, odkiaľ pochádza najmenší psík, sa nachádza púšť, ale aj hory a široké údolia riek. Domorodí obyvatelia strednej Ameriky ľahkého psíka s veľkými guľatými očami poznali už v deviatom storočí, no do Európy bol dovezený až koncom devätnásteho storočia. Možno preto stále prechováva lásku k teplému podnebiu a zima mu je nepríjemná. Aj keď čivava váži iba 1 – 3 kilogramy, je čulá, odvážna a zvedavá.

teacup chihuahua

Japonsko, Shiba Inu
Shiba Inu patrí do skupiny psov, ktorí v tejto podobe existovali už v staroveku. Je zároveň najmenším psom pochádzajúcim z Japonska, čo mu iba pridáva na obľúbenosti. Slovo Inu znamená pes, ale preklad slova Shiba nie je jednoznačný – mohlo by znamenať malý. Väčšina japonských plemien je tichej povahy a to platí aj pre Shibu. Pôvodom poľovnícky pes si vie dobre poradiť s náročným horským terénom. Vďaka hustému kožuchu znesie nízke teploty ale jeho povaha ale túži po spoločnosti a rodine - čistotná Shiba je radšej ak môže ostať vo vnútri domu.

Shiba Inu


Zdroje
www.akc.org/dog­breeds/pekingese/detail/
www.dogbreedinfo.com
japanesedogs.bulldoginformation.com/
www.dogsindepth.com
www.dogbreedinfo.com

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...